Stres náš každodenný

Autor: Spokojnosť n.o. | 9.10.2014 o 11:03 | Karma článku: 3,68 | Prečítané:  541x

Mnoho ľudí dnes trápia rôzne civilizačné ochorenia. Pod vačšinu z nich sa podpisuje práve stres, ktorý vačšina z nás zažíva každodenne. Stres je dnes spoločným menovateľom väčšiny chorôb a je našim strašiakom najma v posledných desaťročiach. Ako sa mu však vyhnúť ?  Nevieme si celkom dobre predstaviť, ako voči stresu ostať imúnny. Stres sa týka sa každého.

Mladého, človeka v strednom veku, ale i starších ľudí. Je to takmer objektívna realita pôsobiaca v našom okolí. Fenomén dnešnej doby. Je prítomný prakticky všade. Trpia ním nielen ľudia v práci či  mamičky na materskej dovolenke, ale aj študenti či  dokonca už aj deti. Čo to ten stres vlastne je?  Jedná sa o každú situáciu, pri ktorej na náš organizmus pôsobia škodlivé podnety a vychyľujú ho z rovnovážneho stavu. Podnetom, ktorý ho vyvolá, môže byť nepríjemná informácia, úmrtie, autonehoda, ale aj športový výkon či akákoľvek pozitívna udalosť, ktorá tiež dokáže vyvolať krátkodobý stres v organizme. Pokiaľ stres trvá krátkodobo a v primeranej intenzite, motivuje človeka k vyššiemu alebo lepšiemu výkonu a rovnako tak  pôsobí pozitívne aj na naše duševné schopnosti, tvorivosť a podobne. Takýto stres je pozitívny a pre náš organizmus prospešný. Naopak, nadmerný stres, ktorý pretrváva dlhodobo, ohrozuje ako telesné, tak aj psychické zdravie človeka. U väčšiny ľudí sa počas stresu prejavuje podráždenosť, nervozita, nesústredenosť či neschopnosť zadeliť si úlohy. Neskôr môže človek prejsť do fázy úplného útlmu až ľahostajnosti, čo je forma stresu, kedy už organizmus nedokáže reagovať a brániť sa negatívnym podnetom. Stres môže u človeka vzbudiť úzkostné stavy, paniku, trému, nespavosť, bolesti hlavy či rôzne iné nepríjemné prejavy. Stres je komplexný jav, ktorý má svoj fyzický i duševný rozmer. Tieto stránky spolu navzájom  súvisia. Všetci cítime, že dnešná rýchla doba prináša stále viac záťaže. Kladú sa na nás stále väčšie požiadavky. Heslom doby je viac a rýchlejšie. Má to hranice. Človek nie je stroj, nedá sa naprogramovať ako počítač. Nepracuje ako motor, nemôže zvyšovať a znižovať výkon a rýchlosť stlačením pedála. Ľudský organizmus funguje podľa svojich vlastných pravidiel. Nedá sa oklamať a preto sa skúsme zastaviť a myslieť na svoje zdravie i psychickú pohodu.

 Renáta Botková

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?